Nekradlo sa. Ani politici, ani nikto iný. Ale kradlo sa. Nedá sa povedať, či menej alebo viac ako dnes, ale kradlo. Iste si mnohí spomenú na obľúbenú vetu “kto nekradne zo štátneho, okráda vlastnú rodinu”. Ostatne, na okrádanie zo spoločného majetku pamätal zákon o rozkrádaní majetku v socialistickom vlastníctve.
Každý mohol cestovať. Áno, mohol. Na Slapy, na Sázavu, do Prahy za pamiatkami. Čo ale nie je to cestovanie, o ktorom je reč. Problém bol vo vycestovania, hoci len do NDR na nákupy, do Karl Marx Stadt. Aj do spriatelených krajín bol potrebný cestovný pas a nebolo nič neobvyklé, keď bol pas občanovi odobratý alebo jednoducho nebol vydaný.
Boli sme vyspelá, priemyselná veľmoc. Áno, boli. Ovšem nie zásluhou komunistického panovania. Rešpektovanou a vyspelou priemyselnou veľmocou sme boli dávno pred zavedením socialistického hospodárstva. Naopak, súdruhovia sa ukázali ako zlý hospodár. Centrálnym plánovaním, umelým tlmením invencie a nutnosťou vyrábať podľa sovietskeho vzoru, diktovaným trhom, obmedzovaním výroby na úkor zbrojného priemyslu, brzdením vývoja a modernizácie dokázali urobiť z kedysi slávnych značiek prakticky bezcenný tovar, ktorý nedokázal konkurovať zvyšku sveta.
Každý mal prácu, nebolo nezamestnaných. Ide o často rozšírenú lož, často používanej pre dokreslenie “neskutočného teroru a biedy, v ktorej dnes žijeme”. Za vlády komunistickej strany sa udržiavala umelá prezamestnanosť, boli vytvárané hŕby zbytočných pracovných miest, pretože bola povinnosť pracovať.
A teraz trošku odľahčene:
Pekelníci dajú vybrať hriešnu dušu, či chce radšej do komunistického, alebo do kapitalistického pekla. Pýta sa, čo ktoré peklo obnáša.
“No,” hovorí Pekelník, “v komunistickom pekle privezú fúru fošní. Nato príde vozík s krabicami klincov a potom jeden pekelný sluha donesie kladivo. Do jednej fošne zatĺkneš klince, potom si na ne ľahneš, príde parný valec a prevalcuje ťa. V tom kapitalistickom pekle privezú fúru fošní, potom príde vozík s krabicami klincov a potom jeden pekelný sluha donesie kladivo. Do jednej fošne zatĺkneš klince, potom si na ne ľahneš, príde parný valec a prevalcuje ťa. ”
” No to teda nechápem, v čom je rozdiel? “Hovorí hriešna duša.
“V tom, že v komunistickom pekle jeden deň nie sú klince, druhý neprivezie fošne, potom sa zabehne pekelný sluha a niekedy nepríde parný valec.”
Traja muži sa vo väzení bavia o tom, prečo ich zavreli.
Prvý hovorí: “Vždy som chodil do práce o desať minút neskôr, tak ma zavreli za sabotáž.”
“To ja som chodil o desať minút skôr,” hovorí druhý, “tak som tu za špionáž.”
Tretí povzdychne: “Chodil som vždycky včas, tak ma odsúdili za to, že mám hodinky z dovozu. ”
V stepnej chatrči umiera starec. Náhle niekto búši na dvere.
“Kto je tam?” Pýta sa umierajúci.
“Smrť,” znie odpoveď.
“Sláva bohu, ja už myslel, že KGB.”
Anketový dotazník v totalitných sovietskych novinách:
1. otázka: Aká je vaša najobľúbenejšia historická postava?
2. otázka: A prečo práve Lenin?
FOTOGALÉRIA: