Kde je pre ľudí v mori bezpečná zóna?
Žraloky milujú plytké vody a hĺbka jedného metra je pre nich priamo idylická. Žraloky tu lovia pobrežné ryby, a dokonca spia v príbojových vlnách. Potom sa veľa nehôd stane tak, že plavci doslova na žraloka šliapnu či do neho kopnú – ten sa ožení a nehoda je na svete. Ale to sa naozaj bavíme o oblastiach na hony vzdialených od našich obľúbených európskych lokalít. Vody Chorvátska sú veľmi bezpečné a nie je potrebné ľudí strašiť.
Ako žralok vlastne funguje, prečo prichádza až k brehu?
Žralok je pelagická paryba, po slovensky, žralok, ktorý migruje po oceánoch a moriach (okrem koralových – útesových žralokov) a prirodzene pobrežie je zárukou potravy. Stovky druhov rýb sa tu priplávajú vytrieť, je tu pre nich potrava – planktón či fytoplanktón. Za malými rybkami (slede, makrely, sardinky …) sa tiahnu väčšie ryby, napr. tuniaky, a za nimi prirodzene vrcholový predátor – žralok, ktorý tento strom mokrého sveta uzatvára.
Uvedomme si, že tento morský kolorit sa deje po milióny rokov. Zrazu zaberieme pláž, postavíme tu hotel a tisíce turistov sa hrnú do vody, kde loví či spí žralok. Ako vieme, žraloky sa musia celý život hýbať, inak by sa mu neokysličovaly žiabre. Konečne si môže ziť a zrazu sú nad ním jačiace deti, plavci, duniace skútre. On sa zľakne a čo najskôr maže na otvorené more. To, že sa stane nehoda a niekoho cvakne? Aká je pravdepodobnosť, že budeme mať nehodu po ceste na dovolenku či vás uhryzne psík v parku? Asi tisíckrát väčší.
Kedy žraloky najčastejšie lovia?
Slovom spisovateľa by som povedal, Od súmraku do úsvitu ‘. Ale naozaj to nie je tak, že si idem s mačkou o polnoci romanticky zaplávať a v zátoke na mňa čaká nenásytná svorka žralokov. Žralok má v mozgu uloženú databázu všetkých tvorov, ktoré loví a naozaj (čo je svätá pravda), tá pomyselná kvapka krvi v mori naozaj funguje. Ale pozor! On presne vie, aká a čia je to krv.
Na svojom, hardisku ‘má geneticky všetkými inými žralokmi rovnakého druhu uloženú informáciu, že tá kvapka krvi patrí korytnačke, tuniakovi, delfínovi či uhynutej veľrybe. Ľudská krv je mu neznáma. Určite neútočia zbesilo, v panike a nežerie všetko, na čo príde. Na záver. Zábery žralokov v chorvátskych vodách sa objaví pravidelne sa začínajúci sezónou a mnohokrát samotní Chorváti prispievajú k týmto zbytočným panikám svojimi závermi o zabijaci z hlbín, vraždiacich morských psoch (ako sa v chorvátčine žralok povie). Pretože poznáme stav rýb v Jadrane, tá zúfalá paryba len hľadá nejakú tú poslednú rybku. Keby žralok našiel opäť cestu von Gibraltárskym prieplavom, bol by najšťastnejšou rybou.
