Očkovanie a rozvoj alergií
Toto všetko mohlo viesť k vzniku citlivosti na prírodné prostredie, kam patrí celý rad alergií, alergická rinititída a senná nádcha. Uvedenú teóriu podporujú aj nové zistenia epidemiológov zo Školy verejného zdravia na Jackson State University.
Vo svojej odborne posúdenej štúdii, uverejnenej v časopise Journal of Traditional Science, ako v prvej svojho druhu porovnávajú zdravotné výsledky zaočkovaných a nezaočkovaných detí.
Výskumníci porovnali široké spektrum zdravotných výsledkov u 666 detí z domácich školských organizácií zo štyroch štátov. 39% detí (vo veku 6-12 rokov) bolo nezaočkovaných.
Štúdia zistila o zaočkovaných deťoch päť alarmujúcich štatistík. U zaočkovaných detí bola 4,2-krát vyššia pravdepodobnosť diagnostikovania autistického spektra alebo nedostatku pozornosti a hyperaktivity.
Ďalej, u zaočkovaných detí boli 5,2-krát bežnejšie problémy s učením. 2,9-krát pravdepodobnejší bol ekzém. Najšokujúcejší problém, akému čelili zaočkované deti, však bola alergická rinititída.
Štúdia zdokumentovala u zaočkovaných detí 3000% nárast alergickej rinititídy v porovnaní s nezaočkovanou skupinou.
Alergickú rinititídu je najlepšie opísať ako prehnanú imunitnú reakciu, pri ktorej sa imunitný systém usiluje odlíšiť vírusy a škodlivé baktérie od prírodných, neškodných látok, ako sú peľ alebo drobné čiastočky vlasov či peria.
Imunitný systém prehnane reaguje zaliatím nosových ciest zápalovými histamínmi a molekulami IgE. To vedie k upchatiu dutín, kýchaniu, svrbeniu v nose a očiach, k tlaku v dutinách, tmavým kruhom pod očami, ťažkostiam s dýchaním a bolestiam hlavy.
Nie je náhoda, že alergická rinititída je najbežnejšia v detstve a počas dospievania, kedy je imunitný systém bombardovaný očkovacími látkami.
Ešte dôležitejšie je, ako ukazuje táto štúdia, že u zaočkovaných detí je naozaj 30-krát vyššia (resp. o 3000% vyššia) pravdepodobnosť prehnane reagujúceho imunitného systému, čo vedie k prekrveniu dutín a dýchacím ťažkostiam.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
