Parížsky šalát
Ten dnes môžete nájsť na pulte takmer každého lahôdkárstva. Problém ale je, že podľa noriem STN už sa veľmi nerobí. A to znamená, že skrátka bude chutiť inak. A aké je jeho zloženie? Ako základ sa používala opäť mäkká saláma, ďalej sterilizované uhorky, hrášok a tiež cibuľa. Na zálievku bola použitá samozrejme majonéza, ktorá však bola dochutená soľou a korením, trochou octu, worcesteru, cukru a horčice. Výsledok miloval každý. Otázkou však je, prečo sa volal po známom francúzskom meste?
Vlašský šalát
Rovnako ako vyššie menovaný parížsky, tak i vlašský šalát patrí do skupiny tých, ktoré sú stopercentne najpopulárnejšie. Jedná sa vlastne o lacnejšiu obdobu. Aj tento typ šalátu zoženiete všade, ale pravdou je, že na klasické normy STN už sa bohužiaľ zabudlo. Tu bol predpis jasný. Čo sa do šalátu dávalo? Mäkkú salámu, uhorky, hrášok, ale aj zemiaky, zeler alebo mrkva. Všetko sa okorenilo kombináciou majonézy, horčice, korenia a soli, octu, oleja, soli a tiež worcestrovej omáčky.
Pochúťkový šalát
Ďalšia tradícia nielen socializmu, ale aj súčasnej doby. To je pochúťkový šalát, kde je opäť základom mäkká saláma, cibuľa, kyslá uhorka, ale ďalej sem patrí aj vajíčko alebo hrášok. Zálievka je u neho už v podstate klasická, pretože sa líši len drobnosťami. Opäť je to majonézový základ, ktorý je doplnený olejom, je doplnený octom, worcestrom, horčicou a tiež cukrom a soľou. Kto má na šalát chuť, má ho v rôznych úpravách takmer akékoľvek lahôdkarstva. Socialistická úprava podľa noriem je však takmer minulosťou.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
