Zmena času je dlhodobo terčom kritiky
Letný čas rad odborníkov kritizuje. Energetická úspora, kvôli ktorej bol zavedený, je údajne diskutabilná. Podľa zistení energetiky je úspora len v období okolo rovnodennosti, a aj vtedy je to len jedno percento. V ostatných mesiacoch nie je žiadna.
Podobnú vec tvrdí rakúsky zväz podnikateľov v energetike, podľa ktorých zavedenie letného času niekoľko rokov neprináša energetické úspory, ale naopak vedie k zvýšenej spotrebe pohonných hmôt. Navyše vonkajšie aktivity, ako pracovné, tak odpočinkové, možno robiť dlhšie. A to podľa štúdie amerického štátu Indiana vedie k z zvýšenie energetických nákladov – na osvetlenie a klimatizáciu.
Ďalším argumentom proti sú zdravotné ťažkosti. Lekári a psychológovia sa zhodujú, že ľudia si na vstávanie o hodinu skôr dlho zvykajú a sú potom málo produktívni a menej pozorní. Podporujú to aj dáta, podľa ktorých je v dňoch po prechode na letný čas väčšie množstvo dopravných nehôd. Nepriaznivý vplyv zmien času na biorytmus človeka uznala aj štúdia Európskej únie.
V októbri 2016 vláda schválila, že letný čas bude v krajine používaný minimálne ďalších päť rokov. Európsky parlament ale začiatkom roka 2018 vyzval Európsku komisiu, aby analyzovala dôsledky striedaniu zimného a letného času v krajinách EÚ. Malo by sa jednať o prvý krok smerom k legislatívnej úprave, ktorá môže skončiť aj zrušením pravidelnej zmeny.
Nie je zatiaľ jasné, či by prípadne v platnosti ostal skôr letný čas, alebo ten zimný. Zrušenie by ale mohlo znamenať, že by Nemecko alebo Poľsko malo iný čas ako Slovensko, tvrdia kritici. Proti bola napríklad dánska poslankyňa Margrete Aucken.
Za zrušenie zmien času sa ale stavajú ľudia naprieč členskými krajinami. Koniec striedaniu podporuje napríklad 60% Poliakov alebo 62% Holanďanov. A veľkú podporu má aj na Slovensku.
