Je potrebné si niektoré veci stále pripomínať, pretože človek je tvor zábudlivý. Určite často počúvame tú vetu: bolo lepšie, zlatí komunisti , atď. Je smutné ako rýchlo ľudia dokážu zabudnúť a ako zidealizovane si pamätajú len to čo si pamätať chcú.

10 najčastejších klamstiev o komunistoch:
Ľudské práva sa dodržiavali, boli sme demokratický štát. Demokracia bola pre vtedajších mocipánov prázdne slovo. Len pojem, ktorým sa radi oháňali, keď to bolo potrebné. To isté u ľudských práv. O nejakej slobode slova, slobode prejavu, slobodných a nezávislých médiách, slobode cestovania, slobode podnikania alebo napríklad práve na spravodlivý proces nemohla byť reč.

Národ bol zdravší vďaka špičkovému zdravotníctvu. Dĺžka života v socialistickom Československu bola v priemere o štyri roky kratšia ako v prehnitých kapitalistických štátoch. Podľa tabuliek Svetovej banky žil v roku 1989 priemerný Čechoslovák 71.4 roka. Ovšem priemerný Američan 75.2 roka, Rakúšan 75.5 roka a Holanďan dokonca 76.9 roka. S trochou zveličenia sa dá povedať, že život v socializme bol zdraviu škodlivý.

Kto dodržiaval zákony, nemal sa čoho báť. Na každom rohu stál esenbák, bolo bezpečne. Z množstva esenbákov sa mohlo zdať, že je naozaj o bezpečie obyčajného občana postarané. Nebolo tomu tak. Naopak dohľad nad socialistickým spôsobom života bol prednejší, než nejaká prevencia kriminality. Je nutné si uvedomiť, že jedným zo základných rysov vtedajšej VB bola represia. Dodržiavať zákony zďaleka nestačilo. Jedným z mnohých príkladov, kedy si pred esenbákom ani cnostný a zákona dbalý človek nemohol byť istý, bol hon na takzvané máničky. Stačilo mať dlhé vlasy a o pozornosť “bezpečnosti” bolo postarané.

Cez hranice sa zakrádali len vrahovia a špióni. Nebolo to tak, ako sa mnohí starí komunisti, obzvlášť tí z Klubu českého pohraničia, snažia tvrdiť. Po februárovom puči cez hranice pendlovali prevádzači s osobami, ktorým reálne hrozili perzekúcie zo strany vládnucej KSČ.

Všetko bolo zadarmo. Alebo skoro zadarmo. Doktor bol zadarmo, kúpele boli zadarmo, plomby boli zadarmo, dovolenky v NDR boli skoro zadarmo, bývanie bolo za pár stoviek, pivo za pár korún … V podobnom duchu by sa dalo pokračovať prakticky do nekonečna. Opak je ale pravdou. Zadarmo nebolo nič, všetko bolo štedro dotované, bola to akási forma “držhubného”, ktorá mala obyvateľstvo udržiavať sýte, spokojné a ideálne v stave duševného útlmu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.