Bez dovolenia, bez sprievodu, bez ochrany! Sami v tom krutom a nebezpečnom svete! Ako sme to vôbec mohli prežiť? Hrali sme vybíjanú s loptou alebo hokej s palicami a starými teniskami, zvonili na cudzie zvončeky, chodili sme na jablká a hrušky do cudzích záhrad, čerešne sme prehltli aj s kôstkami a tie kôstky nám napodiv v bruchu nezačali rásť. Každý sa skúsil aspoň raz zapísať do futbalového mužstva alebo na hokej, dievčatá na gymnastiku… nie každý sa tam dostal.
Učili sme sa vyrovnať so sklamaním. Naše skutky boli naše. Boli sme pripravení niesť následky. Nebolo za koho sa schovať. Naše pokolenie dalo svetu mnoho ľudí schopných riskovať, zvládať problémy a tvoriť niečo, čo tu ešte nebolo, čo ešte neexistovalo.
Mali sme možnosť voľby, právo na riziko a nezdar, mali sme zodpovednosť a naučili sme s tým všetkým zaobchádzať.
